Moja hrdosť na to, že som Slovenka v tom okamihu sa ocitla na bode mrazu. Doslova som onemela. V podstate mala pravdu. Vlastne - otrokmi sa stávame aj vo vlastnej krajine.
Zamestnanci ťahajú zmeny od nevidím do nevidím, z obavy straty zamestnania a neskutočného psychického nátlaku typu ,,nepôjdeš ty príde desať ďalších". Mnohí ľudia pracujú za minimálnu mzdu ale so strachom, že aj tieto minimálne sociálne istoty sa môžu zo dňa na deň stratiť.
Ak si myslíte, že s priemernou mzdou 789 eur patríte medzi lepšie zarábajúcich ľudí, tak na to zabudnite. Kým u nás vám pre tieto peniaze niektorí budú aj závidieť, v Rakúsku ste s takýmto platom zaradení medzi chudobu. Pokiaľ v Rakúsku je hodinová mzda 13 eur, u nás 4,7 eura (v hrubom 8,4 eura). Presne toľko zarobíme po odpočítaní daní a odvodov, ktoré za nás zamestnávatelia musia zo zákona platiť. O dve eurá na hodinu viac než my zarábajú aj Česi.
Už nie je ani súlad medzi vzdelaním a pracovným miestom. Kto má vzdelanie, nemusí mať v súčasnosti postavenie a k nemu aj zodpovedajúci príjem. Ten väčšina z nás ani nemá, a predsa len málokto z nás sa označí za chudobného. Povedať nahlas som chudobný, je pre mnohých ľudí frustrujúce.
Podľa zistení európskeho štatistického úradu Slováci sú siedmou najlacnejšou pracovnou silou v únii. Nálepky „lacná pracovná sila" nie a nie sa zbaviť.
Anna Mondočková
