Blízke výročie prvej písomnej zmienky o Zlatých Moravciach

Autor: Anna Mondočková | 21.8.2013 o 8:00 | Karma článku: 7,19 | Prečítané:  458x

Mestá a dediny boli už v minulosti známe pod prídavnými menami, ktoré ich najviac charakterizovali. Zlaté Moravce sú známe z minulosti ryžovaním zlata. Navyše, ako centrum horného Požitavia mali dôležité postavenie už od doby formovania uhorského štátu. Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1113. Oficiálne oslavy budú v septembri.

Najvzácnejšou historickou pamiatkou je kaštieľ rodiny Migazziovcov.Najvzácnejšou historickou pamiatkou je kaštieľ rodiny Migazziovcov.Anna Mondočková

Od roku 1994 je z centrálnej časti mesta pamiatková zóna. V nej je šesť budov, ktoré vyhlásili za národné kultúrne pamiatky. Druhým pozoruhodným momentom je rozsiahla zeleň, ktorú v Zlatých Moravciach zachovali aj napriek rozparcelovaniu niekdajších veľkých parkov.

Prvá písomná zmienka o Zlatých Moravciach je z roku 1113 v listine kráľa Kolomana ako villa Morowa. Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce (Maurod) aj do súvisu s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, čo však zatiaľ nie je doložené.

Osídlenie mesta je však oveľa staršie, čo dokazujú archeologické objavy. Do začiatku 16. storočia malo mesto názov Moravce. Prídavné meno Zlaté sa objavuje až neskôr, v roku 1537, možno aj preto, že v blízkosti je obec Zlatno, kde sa ťažilo zlato, ktoré sa tiež v malom množstve ryžovalo z potoka Žitava.

V 13. storočí sa Tekov stal sídlom župy, úradná reč bola latinčina. Zlaté Moravce boli v 14. storočí majetkom rodiny Forgáčovcov, ktorá bola majiteľom Gýmeša. Neskôr to bola rodina Paluškovcov až do 18. storočia, kedy vymretím prešiel majetok na rodinu Migazzi.

V roku 1552 uhorský kráľ Ferdinand udelil mestu stoličný erb. Erb mal v modrom štíte skrížené zlaté a strieborné svätopeterské kľúče so strieborným polmesiacom a zlatou hviezdou. V tejto podobe je erbom mesta i v súčasnosti.

Dominanty

Námestiu A. Hlinku dominuje rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, ktorý je zároveň najvyšším bodom námestia. Bol postavený na konci 18. storočia na mieste starého gotického kostola z prvej polovice 15. storočia. Na tom istom námestí stojí súsošie Golgota. Tri kríže stoja na mieste, kde ešte v minulom storočí bol cintorín a nachádzal sa tu aj románsky kostol z 13. storočia.

Ľudová banka spolu so župným domom patrili k najreprezentatívnejším historickým stavbám Župnej ulice. História budovy siaha podľa Mariána Tomajka, experta na históriu mesta, do obdobia okolo roku 1573, keď bolo mesto vypálené a vydrancované tureckými hordami. Je známe, že všetko obyvateľstvo Uhorska žilo v 16. a v 17. storočí pod stálou hrozbou tureckých nájazdov. Skutočným župným domom sa budova stala až v roku 1735, kedy panské sídlo odkúpila Tekovská stolica.

Najvzácnejšou historickou pamiatkou je kaštieľ rodiny Migazzi. Budova kaštieľa je pôvodne renesančná z roku 1630, neskôr ju prestaval Krištof Migazzi, viedenský kardinál a arcibiskup. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa. Dnes sa v budove okrem kultúrneho strediska nachádza aj múzeum vlastivedného typu, orientované na horné Požitavie.

„Založené bolo v roku 1896 miestnou šľachtou pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku - malo názov Tekovské, lebo tu bola Tekovská župa. Vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 a svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955. Veľká zásluha za jeho rozvoj patrí Dr. Štefanovi Rakovskému. V súčasnosti funguje ako pobočka Ponitrianskeho múzea a je orientované na horné Požitavie. Budova, kde múzeum sídli je barokový kaštieľ. Žili tu Paluškovci," osvetľuje dejiny lektorka múzea Kornélia Némešová.

K majetku Juraja Palušku patrili Chyzerovce, Čierne Kľačany, Choča, Čaradice a Kozmálovce. Po vymretí rodu Paluškovcov sa dostal k panstvu mesta Krištof Migazzi, viedenský kardinál a vacovský biskup. Migazziovci a Erdodyovci boli jeho majiteľmi až do druhej svetovej vojny.

Múzeum je známe vzácnymi exponátmi, akými sú staré zbrane, portréty šľachticov, vzácne hodiny, unikátne fajky ale aj archeologické nálezy.

„V oddelení historickom sa nachádza hracia skrinka, z konca 18. storočia. V minulosti slúžila ako hrací automat. Neskôr bola prerobená na ručné naťahovanie. Stále je funkčná," približuje bohatú zbierku múzea lektorka Viera Tomová. „Po roku 2001 sem bol prenesený aj mobiliár pamätnej izby Janka Kráľa," dodáva.

Skvosty: mauzóleum aj smútočná aleja previsnutých smrekov

Rodina Migazzi zanechala svoje stopy aj v najkrajšom parku mesta, ktorému dominuje rodinné mauzóleum. Dvere mauzólea sa otvárajú pre návštevníkov štyrikrát do roka. V neorománskom mauzóleu sú v dvoch sarkofágoch z čierneho rakúskeho mramoru uložené telá niekdajšieho tekovského župana Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie, ktorá bola zakladateľkou Červeného kríža a za svoju humanitnú činnosť bola ocenená viedenským cisárom Rádom červeného kríža.

„Za jej charitatívnu činnosť si ju veľmi vážili občania a jej manžel jej dal postaviť toto mauzóleum, kde o 10 rokov neskôr bol pochovaný aj on sám. Mauzóleum postavené z viacerých druhov mramoru sa nachádza v parku, ktorý aj po viac ako 100 rokov si zachoval pôvodný architektonický ráz. Skutočným skvostom parku sú aj dve aleje so vzácnou výsadbou smrekov a tují, ktoré sa v tvare písmena V ako Viktória zbiehajú k hrobke. Vzácne ovisnuté smreky patria medzi najväčšie a najkrajšie exempláre svojho druhu na našom území," povedal pred časom znalec dejín zlatomoravského regiónu Marián Tomajko

So Zlatými Moravcami je spájaný štúrovský básnik Janko Kráľ. Posledných 14 rokov svojho života prežil v meste ako sirotský asesor. Zomrel 23. mája 1876 na týfus v dome č. 9 v terajšej ulici J. Kráľa. Spomienke na Janka Kráľa je venovaný aj park za kaštieľom, ktorému dominuje pamätník z bieleho bulharského mramoru. V roku 1924 bolo postavené štátne reálne gymnázium, nesie meno Janka Kráľa. Na mestskom cintoríne, v miestach, kde by mal byť jeho hrob, je od roku 1966 symbolický pomník.

Anna Mondočková

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?