Na výročie smrti grófky Antónie otvorili hrobku rodiny Migazziovcov

Autor: Anna Mondočková | 23.5.2014 o 7:00 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  770x

Národnú kultúrnu pamiatku - hrobku Migazziovcov, talianskeho šľachtického rodu, na jeden deň sprístupnili verejnosti v Zlatých Moravciach. Stalo sa tak pri príležitosti 128. výročia smrti (†21. 5. 1886) grófky Antónie Magazzi, rodenej Marczibányiovej. Spomienku začali svätou omšou a krátkym prednesom o histórii.

Na niektoré fakty zo života rodu Migazziovcov sa zabudlo, a tak nám ich osviežil riaditeľ mestského podniku Záhradnícke služby, ktorý hrobku spravuje a historik špecializujúci sa na oblasť Zlatomoravska Marián Tomajko.

Spomienka sa konala presne v deň 128. výročia smrti Antónie Migazzi, rodenej Marczibányiovej. Bolo to 21. mája 1886 čo sa ukončila jej životná púť, preto na deň presne sa v mauzóleu konala sv. omša a spomienka na túto pre Zlaté Moravce tak významnú osobnosť.

„Migazziovci pôsobili v regióne od sedemnásteho storočia. Viliam Migazzi sa narodil 20. 2. 1830 v Bratislave, jeho otec Krištof Rudolf Migazzi (1787 – 1850) bol c.k. komorník, veľkostatkár na fideikomisnom panstve, ktoré po vymretí predchádzajúcich majiteľov Paluškovcov v polovici 18. storočia prešlo do vlastníctva eráru,“ prechádza históriou Marián Tomajko.

Migazziovci mali v rode kardinála

„Od neho kúpou, ktorú mu potvrdila panovníčka Mária Terézia v roku 1779, získal tento majetok arcibiskup a neskôr kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi, ktorý založil aj nadáciu pre viedenských kardinálov. Z nej sú financovaní dodnes. Pred niekoľkými rokmi viedenský kardinál Christoph Schonborn odslúžil na jeho počesť po 200 rokoch omšu v zlatomoravskom Kostole sv. Michala archanjela. Cirkevný hodnostár významne zasiahol do vývoja mesta svojou stavebnou činnosťou a urobil si tu svoje letné sídlo. V roku 1785 farský chrám sv. Michala archanjela dal od základov prestavať. Svedčí o tom tabuľa na priečelí chrámu a pamätná doska vo svätyni. Kostol vyzdobil vzácnymi obrazmi. Migazzi postavil aj kostol v susednej dedine v Martine nad Žitavou. Aj budovu kaštieľa, pôvodne renesančnú z roku 1630, dal Krištof Migazzi, viedenský kardinál a arcibiskup prestavať. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa,“ hovorí znalec zlatomoravského regiónu.

Matkou Viliama bola Matilda Svätojánska (Szentiványi), ktorá sa narodila 5. 3. 1800 a zomrela 3. 8. 1881 v Zlatých Moravciach. Viliamovi sa dostalo vojenského vzdelania, avšak neskôr sa vzdal vojenskej kariéry a začal hospodáriť na zdedenom majetku,“ pokračuje v stručnom priereze históriou Tomajko.

Viliam bol posledným grófom rodu, lebo po sebe nezanechal mužského potomka

V mauzóleu ležia v dvoch čiernych mramorových sarkofágoch telesné pozostatky grófa Viliama Migazziho (1830 - 1896) a jeho manželky Antónie (1836 - 1886). Mauzóleum s hrobkami manželov leží v krásnom prostredí parku so vzácnymi smútočnými previsnutými smrekmi, ktoré dal vysadiť gróf Viliam v čase stavania mauzólea.

Podobné stavby ako je zlatomoravské mauzóleum sa nachádzajú iba v alpských horách, pretože rod grófa Viliama pochádza z oblasti medzi Švajčiarskom a Talianskom. Gróf Viliam bol nielen tekovský župan, ale aj poslanec Národného zhromaždenia.

Známe sú aj deti Viliama a Antónie

Viliam s Antóniou sa zobrali 23. marca 1853 v Budíne. Z manželstva sa im narodilo 6 dcér: Irma, Eugénia, Vilma, Antónia a Margita, ktorá v roku 1877 zomrela ako 14-ročná, dcéra Melánia zomrela r. 1868 ako 10-ročná. Je známe, že Irma sa vydala za Imricha Erdödyho z Hlohovca a vlastnila piešťanské kúpele. Vilma sa vydala za Huga Oberndorfa a vlastnila kúpele v Dudinciach. Najmladšia Antónia spojila svoj život s grófom Štefanom Ambrózym - zakladateľom Arboréta v Mlyňanoch.

Mauzóleum otvorili v deň 128. výročia smrti grófky Antónie

Antónia zomrela 21. mája 1886 na zápal mozgových blán ako 49-ročná, za jej života sa jej však dostalo od cisára Františka Jozefa veľmi vysokého vyznamenania - Radu Hviezdneho kríža. Bolo to niečo mimoriadne, pretože taký dostávali iba členovia kráľovských a šľachtických rodov. Jej ho udelil za charitatívnu činnosť. V Tekovskej župe založila Červený kríž a sirotinec, kde opatrovala chudobné deti či siroty, ale i starcov,“ povedal Marián Tomajko.

Viliam pokračoval v jej práci a dal postaviť v Zlatých Moravciach sirotinec. „Na pamiatku svojej manželky založil gróf Migazzi v roku 1888 pôvodnú omšovú základinu a po zväčšení základného kapitálu ju pretvoril na základinu pre siroty v župe. O rok neskôr postavil svojej manželke hrobku. Do jedného sarkofágu uložil manželkine pozostatky, do druhej pochovali o desať rokov neskôr aj jeho, a tým rod po meči vymrel,“ dodal Tomajko.

Vzácnosťou mauzólea je aj oltár z carrarského mramoru, ktorý je vykladaný polodrahokamami. „Nie je na ňom nič maľované, celý je vykladaný z mramoru dovezeného z mnohých kútov sveta. Je to veľmi vzácna ručná práca,“ doplnil historik. V šesťdesiatych rokov zlodeji cez malé okienko vnikli do mauzólea, pričom z oboch hrobiek Viliama a Antónie ukradli nielen ich prstene, ale aj všetko zlato. Polícia ich nikdy nevypátrala.

Anna Mondočková

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?